Černobylská příroda
Černobyľský biológ, ktorý už viac ako pätnásť rokov žije medzi opustenými dedinami zarastenými lesom a tichom, raz na konferencii v Prahe povedal niečo, čo na niekoľko minút zanechalo miestnosť zamrznutú v tichu:
„Radiácia sa ukázala byť láskavejšia ako človek…“
Ticho bolo také hlboké ako černobyľský les v noci. Pretože všetci vedeli, že nepreháňa. Od katastrofy uplynulo tridsaťdeväť rokov. A oblasť, o ktorej si svet myslel, že je na tisícročie odsúdená na zánik, sa premenila na jednu z najčistejších a najdivokejších prírodných rezervácií v Európe. Tam, kde kedysi stáli betónové bloky, teraz prekvitá život – tvrdohlavý, múdry a takmer nedotknutý.
Populácia veľkých zvierat sa sedemnásobne zvýšila. Vlci sa usadili v starých školách a usadili sa pod lavicami, kde kedysi sedávali deti. Medvede sa sem vrátili prvýkrát za sto rokov. Rysy sa prechádzajú po machom pokrytých strechách domov. Jelene, losy a divoké kone Przewalského sa potulujú ulicami, ktoré si stále pamätajú zvuk ľudských hlasov.
To, čo sme nazývali mŕtvou zónou, sa stalo miestom triumfu života. Štatistiky, suché a bez emócií, rozprávajú jednoduchý príbeh: absencia ľudí je najlepšou podmienkou pre obnovu prírody.
Najzaujímavejšie však nie je len návrat. Toto je evolúcia priamo pred našimi očami. Zvieratá mutujú… nie k horšiemu, ale k lepšiemu prežitiu. Černobyľskí vlci sú šesťkrát odolnejší voči infekciám. Ich bunky sú schopné samostatne opraviť DNA po vystavení žiareniu. Žaby sčerneli – ich koža je bohatá na melanín, ktorý absorbuje žiarenie ako pancier. Psy žijúce v blízkosti reaktora majú viac ako 200 jedinečných genetických variácií, ktoré sa nenachádzajú nikde inde na planéte. Niektorí vedci sa domnievajú, že tieto mutácie by mohli byť kľúčom k vývoju protirakovinovej liečbe a rádioterapie.
Dokonca aj vtáky sú iné. Ich krv obsahuje desaťkrát viac antioxidantov ako normálna krv. Sú silnejšie, rozmnožujú sa rýchlejšie a spievajú ešte hlasnejšie. Ornitológ, ktorý tieto vtáky študoval, vymyslel frázu, ktorá sa stala symbolom nového Černobyľu: „Toto nie je zázrak – je to biológia, ktorá sa naučila nebáť.“
A rastliny… Jednoducho porušili pravidlá. Brezy prerastajú betón, borovice sa predierajú asfaltom a hrozno sa prepletá starými anténami a mení kov na živú konštrukciu. Vedci v blízkosti reaktora objavili huby, ktoré sa živia žiarením. Absorbujú ionizujúce žiarenie a premieňajú ho na energiu pre rast. Tento jav sa nazýva rádiotrofia – po prvýkrát v histórii bolo zaznamenané, že živé telo doslova „požiera“ žiarenie.
A niektoré stromy v zóne rastú trikrát rýchlejšie ako mimo nej. Pôda obsahuje jedinečné mikroorganizmy schopné rozkladať izotopy cézia a stroncia. Zdá sa, že príroda sa začala čistiť – bez pomoci, bez technológií, bez ľudí.
Černobyľ už nie je symbolom ničenia. Stal sa laboratóriom budúcnosti. Miestom, kde biológia píše nový scenár – scenár, kde život víťazí aj tam, kde sme si mysleli, že všetko je mŕtve. Tam, uprostred ruín, nám príroda potichu hovorí pravdu, ktorú sme nechceli počuť: Nie ste stredom sveta. Ste len návštevník. A možno najdesivejším objavom Černobyľu nie je radiácia, ale to, že svet žije úplne dobre aj bez nás.
Zdroj: https://www.biosferaklub.info/radiacia-sa-ukazala-byt-laskavejsia-ako-clovek/
