Tuto starou pravdu dnes slavnostně objevili vědci z americké
univerzity. Vždy, když jsme se něco chtěli naučit, dělali jsme si vlastní
poznámky, dnes se ve školách dokonce žákům výpisy tisknou.Iv
O čo prichádzame, keď stále častejšie píšeme na
klávesnici namiesto písania vlastnou rukou? Touto otázkou sa zaoberajú
odborníci z oblasti neurobiológie a kognitívneho vývoja. Dokonca aj
intuitívne cítime akési spojenie medzi písaním rukou, ktoré zahŕňa jemnú
motoriku a všeobecným psychickým rozvojom. Niektoré výskumy priamo
preukazujú toto spojenie.
Doktor psychológie Stanislav
Deyen z francúzskej College univerzity hovorí: „V procese písania sa
aktivujú jedinečné nervové spojenia. Pri písanom písme prebieha rozpoznávanie
slov cez gestá prostredníctvom mentálnej simulácie. Existuje predpoklad, že
tieto nervové spojenia pôsobia na proces učenia, spôsobom o ktorom sme
nemali ani potuchy. Ale v skutočnosti sa tak učí oveľa ľahšie.“
Tieto predpoklady sa potvrdili výskumom doktorkou
psychológie Karin Jamesovou z Univerzity v Indiane. Deťom, ktoré nevedeli
čítať a písať, ukazovali kartičky so zobrazenými písmenami alebo
postavami. Potom boli požiadané, aby reprodukovali to, čo videli jedným
z troch spôsobov. Spojiť body na papieri, namaľovať to, čo videli na čistý
papier, alebo napísať na počítači. Pritom mozog detí kontrolovali pomocou
magnetickej rezonancie a zaregistrovanú aktivitu analyzovali.
Výsledky ukázali, že pre opätovné rozpoznanie obrazov hrá
dôležitú úlohu spôsob, ktorým sa prvotne tento obraz ukotvil. Mozog detí, ktoré
opakovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu
v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie. Mozog detí,
ktoré písali písmená na klávesnici, alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú
aktivitu nevykazoval. Karin Jamesová vidí dôvod tohto rozdielu
nešablónovitosťou voľného písania rukou. Pri písaní symbolov musíme naplánovať
operáciu a potom ho uskutočniť samostatne bez vzoru pred sebou
a preto je aj výsledok nepredvídateľný a unikátny.
Táto variabilita je sama o sebe učebným nástrojom. Pri
opakovanom písaní písmena neideálnej formy pri prvých pokusoch dieťa pracuje
znovu a znovu s jedinečným výsledkom. Pritom mozog chápe, bez ohľadu
na malé rozdiely, ktorými sa stokrát napísané písmeno A od seba líši, že
písmenom A vždy zostane. Táto schopnosť identifikovať kľúčové znaky
objektu sa formuje oveľa rýchlejšie, keď je vidieť rôzne formy objektu
a nie predvídateľné rovnaké ako je to pri písaní klávesnicou.
V inej štúdií Karin Jamesová porovnáva skupinu detí,
ktoré zapisujú písmená s deťmi, ktoré iba pozorujú proces písania.
Výsledky ukazujú, že iba vlastné zapojené úsilie zapája motorickú oblasť
mozgovej kôry. Inými slovami, iba pozorovanie písmen na obrazovke nenesie
potrebnú účinnú učebnú záťaž.
Výhody samostatného písania vlastnou rukou sú nielen
v rozoznávaní písmen. Výskum doktorky psychológie Virgínie Berningerovej z
Washingtonskej univerzity ukázal, že písanie tlačeným písmom, písaným písmom
a písmom písaným klávesnicou vyžaduje úplne iný druh činnosti
s rôznorodým výsledkom.
Berningerová učila študentov 2 – 5 stupňa texty, ktoré oni
tvorili rôznymi spôsobmi. Texty vytvorené deťmi písané vlastnou rukou sa nielen
rýchlejšie vytvárali, ale boli oveľa emocionálnejšie a sýtejšie. Výsledky
ukázali určitú súvislosť medzi písaným písmom vlastnou rukou a tvorením
kreatívnych nápadov. Mozog detí, ktoré písali vlastnou rukou, ukázal pri
skenovaní vyššiu aktivitu v oblastiach zodpovedných za pamäť
a v oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie.
Medzi písaním tlačeným a písaním písmom je podľa
výskumu tiež rozdiel. Dysgrafia, ochorenie pri ktorom je narušená schopnosť
písania, má rôzne formy u rôznych detí. U niektorých zostáva
schopnosť písať tlačeným písmom a u iných schopnosť písať
písaným písmom. Pri zrkadlovej dysgrafii, pri ktorej je narušená schopnosť
čítania, sú tiež rozdiely, niektorí pacienti sú schopní čítať iba tlačené písmo
a iní iba písané. To všetko naznačuje, že dve formy písania aktivujú rôzne
spojenia v mozgu a zahŕňajú rôzne kognitívne zdroje.
Virgínia Berningerová predpokladá, že písanie vlastnou rukou
písaním písmom trénuje schopnosť sebaovládania a v dôsledku toho môže
byť kľúčom k liečbe dyslexie. Taktiež sa predpokladá, že písaním písaným
písmom sa môže predchádzať dysgrafii.
Výskum na Princetonskej a Kalifornskej univerzite ukázal, že
študenti sa učia lepšie, ak si poznámky zapisujú vlastnou rukou, ako keď ich
píšu klávesnicou. Predpokladá sa, že písanie vlastnou rukou umožňuje priamo
počas písania spracovanie jeho obsahu a určenie jeho štruktúry, a tým
položenie základov pre pamäť a hlbokého pochopenia informácie.
V banánovej republike Slovakistan bola schválená zmena ohľadom spojitého písma v školách (vraj po vzore z Česka). Je to smutné... ako sa píše vyššie, spôsob písomného prejavu dáva dieťaťu základ pre pamäť a hlboké pochopenie informácie. Takže ďalší uzákonený krok k ohlupovaniu nových generácií...
OdpovědětVymazatF.
Ze pisany text je dolezity pre vyvoj potvrdzuje i grafologia-v pisanom texte sa odzrkaduje osobnost cloveka,a jednotlive pismenka menia svoj tvar v priebehu casu spolu zo zmenami v osobnosti cloveka. Mailo
OdpovědětVymazatJá už si toho všiml dávno...
OdpovědětVymazatInformace nebo poznámky, které si napíšu rukou někam do notýsku, si mnohem lépe pamatuji, než poznámky napsané v počítači. A ještě horší je to s novými poznatky: to, co jsem dříve obtížně sháněl v literatuře, v časopisech, u kolegů, to si pamatuji dodnes - ale dnešní metoda řešení různých problémů pomocí vyhledání návodů na google je sice velmi snadná a rychlá, ale stejně tak rychle tyto informace zapomínám... Přesně podle přísloví "lehce nabyl, lehce pozbyl"...
A děti... děti dnes neví skoro vůbec nic, bohužel :-(
Radek