Čarodějnice a exekutor

Nejen pro zasmání

– Okamžite otvorte! – zaznelo spoza dverí, – vieme, že ste tam!

Baba Jaga neochotne otvorila dvere. – Čo je? Kto ste?

– Ja som exekútor, – tlstý červenolíci muž sa pretlačil do chatrče. Nasledoval ho malý plešatý muž v okuliaroch s hromadou papierov.

Exekútor preskúmal chatrč a obrátil sa k Babe Jage.

– Neplatíš dane stará?

– A za čo by som mala platiť? – povedala prekvapene Baba Jaga.

– Taký je zákon – odvetil exekútor.  – Hríby a jahody v lese zbieraš?

– Zbieram – prikývla Baba Jaga.

– A les komu patrí? Štátu! Zberom hríbov spôsobuješ lesu nenapraviteľné škody, ktoré…

– Aké nenapraviteľné? – prerušila ho Baba Jaga – Hríby znovu vyrastú.

Exekútor sa zamračene pozrel na plešatého muža a ten mu iba podal papier.

– Ozaj – odsekol a prebehol očami papier – A toto čo tu máš, pec? Kúriš drevom, že áno?

– Nie – odpovedala Baba Jaga – Je kúzelná, sama o sebe horí.

– Dym ide?

– Ide.

– Tak vidíš! – radostne zakričal exekútor – Dym spôsobuje škody životnému prostrediu. Na riešenie tohto problému sú potrebné peniaze. Zaplatíš aj daň za používanie špeciálneho zariadenia na kúrenie, bez štátneho súhlasu.

– Nebudem! – odvrkla Baba Jaga – Počarujem a nebude ani dym. Za čo mám platiť?

Exekútor sa otočil k plešatému mužovi a ten iba pomykal plecami.

– Dobre stará. Chatrč je ale tvoja, platíš za ňu daň?

– Za čo? – prekvapene povedala Baba Jaga – Však som ju sama vyčarovala!

– Za používanie samozrejme – exekútor sa uspokojivo usmial – Strecha netečie? Netečie! Hlodavce sú? Nie sú! A čia je to zásluha? Štátna! Pretože štát sa o teba stará a nezabúda na teba. A ty dane neplatíš! Hanba!

Baba Jaga vybuchla smiechom.

– Nesranduj – povedala a zotrela si slzy – Strecha netečie, pretože mi ju lesný škriatok každý rok opravuje. A hlodavce kocúr chytá.

Exekútor sa znovu obrátil k plešatému mužovi a ten mu s úškrnom podal niekoľko papierov.

– Hovoríš, že škriatok sa venuje nezákonnej pracovnej činnosti? A dane neplatí, to si preveríme.

Baba Jaga škaredo zahrešila.

Čarodějnice a exekutor

– A čo účty za služby, stará? Ani raz si nezaplatila za vodu, ani za svetlo!

– Voda tečie v potoku – povedala rozhorčene Baba Jaga – A potok tu vznikol bez pomoci štátu.

– To si preveríme!

– A svetlo nie je tiež zásluha štátu, pretože slnko začalo dávno pred vami svietiť! – hovorí Baba Jaga.

– To sú hlúposti – zasmial sa exekútor – Keď nechceš platiť, tak obmedzíme dostup. Nebude ti viac voda tiecť, ani slnko svietiť.

Exekútor podal jeden papier Babe Jage. – Plať, inak ti zrekvírujeme všetok majetok na účet štátu! – A priblížil sa k spiacemu kocúrovi v kresle a zodvihol ho za kožuch.

– Čo je to, mačka? Tú hneď aj spíšeme. Navyše nemá ani povolenie na chytanie hlodavcov.

– Darmožráč! – zakričal kocúr Bajun – Pusti ma!

– A je potrebné zistiť, kam dáva kožušiny? – pokračoval exekútor – Prečo ich neodovzdáva štátu?

Len čo dohovoril, tak sa premenil na myš a plešatý muž na potkana.

– Už ich mám plné zuby – zašomrala Baba Jaga – Bajun! Keď ich chytíš, tak ich nezožer celkom. Kožušinu nechaj, odovzdám ju štátu.